Data Loading...

FUDDARI 19 Jun 2021 Flipbook PDF

FUDDARI 19 Jun 2021


120 Views
32 Downloads
FLIP PDF 1018.49KB

DOWNLOAD FLIP

REPORT DMCA

VOROS 4 l ANK 7

SON’VAR, JUN 19, 2021

PANAM 12 l MOL 10/- RUPYA

Vishranti Gawasan ‘Tum-ui kha, ballkak chorlo. hanv-ui khatam!’ Punn konnak lagun?

4 3

Sunil Chhetricher Bharot kitlo kall kall adarun ravtolo?

12 Kongres Pokxant bodol zay vo naka?

5

2 Ogrlekh

6 kil’lanchie potient 10 kil bhorop! ... mhonntoch, fuddlea 6 mhoineam bhitor sorkarachio 10 hozar nokrio toyar zatolio, ani bekar Gõykarank tacho faido zatolo, oxem Mukhel Montri Pramod Sawantan, Gõychie Karnti Disa porgottlem. Tannem jem kitem porgott kelem, tantum nokrianchea nanvan anik khub kitem bhorlolem asa. Dekik, 2022 vorsantlio vinchnnuko asat, motdarank tatpurtim khuxal korpache gore asat, ani Gõykarank fottvapache ‘gunn’-ui asat! Dekun, mukhel montrian 10 hozar asat thoim 30 hozar legit sorkari nokrio toyar zatolio mhonn sanglem zalear, Mandovi nodichie suktie-bhortient kosloch bodol yeunchonam.

SON’VAR, JUN 19, 2021

MONACHIE PETTIENTLEAN Sorkaran ‘NSA’ kiteak lagu kela?

Desant vo rajyant kosli-i taktik (emergency) vo akantachem kitem ghoddpachem asa, ani tacho mar vo vankddo porinnam’ desacher vo nagikancher zatolo oxem dislearuch, sorkar Raxttrik Surokxecho Kaido (National Security Act) lagu korta. Punn Mukhel Montri Pramod Sawantan Dokhinn Gõyant ho Kaido lagu kela to polleun, mhojea sarkim Gõykaram ojap zaleant. Dokhinn Gõyant kosli taktikechi ghoddnni ghoddpachi asa kay? Vo sorkar, nagrikamni adim virodh dakoylole projekt chalik lavpacho asa kay? Toxem asa zalear, ti sorkarachi nagrikancher onit. Lokxayent nagrikank oslo sorkar mell’lla tem nagrikanchem futtkem noxib. Nagrikank favo toch sorkar mellta oxem mandtat. Punn, sod’deak Gõyant raj choloyta to sorkar Gõychea lokan vinchun kaddunk nam. Ho sorkar, svarthi pokxancho ani porjechi porva naslolea amdarancho. Dekun ho sorkar, Gõykaranchea boreponna khatir vavurche bodlek, apnnachea monak dista toso vavurta. Feliciano Rodrigues, Guirim

Sorkar 6 mhoineam modem 10 hozar nokrio toyar kortolo oxem mhonnta khoro, punn hache poilim tannim ti tank kednanch dakounk nam. Sodrier astoch, khoinchea-i sorkarak zaum, vhoddlem-vhoddlem ulovpachi khub Porjek fottovpache khell! umed ani tank asta, punn ti ulovpa purtich. Zhoim tanchem tem ulovp sompta, thoinch tanchi tank sompta Fuddlea so mhoineam modem dha hozar sorkari nokrio toyar zatolio mhonn sorkaran sanglam. So mhoineam modem mhonninam, punn bon’d zata. Barik yevjilear, tankicho monis asta to uloynam, korun dakoyta. Taka, ulounche poros korun dakounk chodd avoddta. Mukhel Montri Pramod Sawantak ulounk khub avoddta. Dekun taka apnnachi tank uloun dakounk vhodd dobajeache dis zay poddtat. Hie khepek Gõychie Kranticho Dis zay poddlo toso. Te mohotvache dis ailea xivay to kainch porgott korunk sokonam, oso tacho orth kaddunk zata. Toxem polleunk gelear, amdarmontriank, ek pavtt vinchun ditoch te kainch porgott korinant. Kiteak tankam porje khatir vell asonam. Punn vinchnnuko lagim pavtat tednam tanche kodde khub vell asta. Sorkari nokrio astat. VInchnnuko yetat tednam amdar-motdaranchea motdarsonghantlea-i kamak boroch nett yeta. Mukhel Montri mhonnta fuddlea 6 mhoineam modem 10 hozar sorkari nokrio toyar zatolio. Tio khorench zatolio vo nam te vixim dubav asa. Kiteak, Gõyant fuddlie vinchnnukent BJP yet vo nam te vixim poilo dubav asa. Ho dubav khoro zaynam zaunk, fuddlea 6 mhoineamni sorkarachio 10 hozar nokrio toyar zatat mhonn Sawantan porgott kelam, hem vegllem sangpachi goroz nam. Nagrikank, sodunui nokrio mellonant mhonn mukhel montriak bes-bori khobor asa. Apnnachea dispottea girasa khair nagrikam nokrio sodtat tacher mukhel montrian sarkem bott dovrlam. Mhonnche, zhoim ambo lambta thoinch fator marla! Tea fatran, nokrio sodtolea bekar nagrikank Vidhan Sobhechea fuddlea vinchnnukacher nodor dovrun challoun ghaleant. Rajyant bekarponn vosta thoim 10 hozar nokrio konnachea dallak pavtat? Sorkarachio itlio-titlio nokrio toyar zatat hem porgottop mhollear, nokrio sodun-sodun jivar ailoleank challovpachio khobro. Vinchnnuko lagim pavtat tednam sorkar sodanch 6 kilogramachie potient 10 kilogram’ ghalpachi bhas uloun nagrikank fuddle vinchnnukam porian takar dovorta. Vinchnnuko lagim pavtalio tednam adlea-i sorkaramni toxench kelam. Mhonntoch, mukhel montriachea sangnneant noveponn nam mhonnunk zata, punn polkeponn nam mhonnunk zaynam.

sorkara kodde dha hozar nokrio toyar korunk zatat zalear, pattlim sadde-char vorsam sorkara kodde anikui nokrio toyar korunk zatalio mhonn chintunk zata. Punn sorkaran korunk nam. Atam vinchnnuko lagim pavtat tio polleun, lokachea dolleank panam bandunk sorkar nokrianchi khobor korta. Dor pavttim vinchnnuko astat tednam, oxench porgott kelolem polleunk mellta. Sorkar char vorsam susegad folgam marta, ani fuddlio vinchnnuko umbrear pavtat tednam to oslo khell khellta. He khell porjek fottovpache. Peter Fernandes, Kankonn

‘FUDDARI’ satalleak xabaski!

‘FUDDARI’ satalleachea pattlea tin ankancher hanvem, Gõyantlea kantaram ghoddoytolea gavpiancher, tanchea kantarancher, tanchea ghoddoupancher satallean boro uzvadd ghalolo vachla. ‘FUDDARI’ satallean ubarlolem hem pavl ekdom’ borem asa. Az amchea ganvamni ani khanchikonnxamni, veg-vegllea gunnamni ani denneamni bhorlolo lok asa. Tancher ‘FUDDARI’-a sarkea porgottnniamni uzvadd ghalun, tankam loka somor haddunk zay. Mon’xank tanchea gunnam ani denneam khatir vakhannle zalear, jivitant tankam ap-apnnachea mollar anikui fuddem vochunk adar zatolo. Gregorio D’Sa, Moddganv

Reginald Fernandesachia Romaxintlo Somaz

Konknni Romaxi mhonntanam, amchea monant poilo yeta to Reginald Fernandes. Dor Junachie 14 tarker, sorgest Reginald Fernandesachea zolmachea disa tacho ugddas kortanv. ‘FUDDARI’ satalleachea pattlea ankant, Reginald Fernandesacho eke veglliech ritin ugddas kelolo disun ailo. Tea ankant, Rhea U Bangalorkaran kelolem ‘VALENCIA’ Romaxintlo Gõykarancho Sobhav’ vixoyachem borop vachunk mellta. Tea borpant, Rhea bayen Reginald Fernandesachea ‘VALENCIA’ romaxint Gõykaranchea veg-vegllea sobhavancher thoddo bhou uzvadd ghala. Reginald Fernandesachio kitlioch romanxi asat. Te-ui romanximni, Gõykaranchio chali-riti, sobhav gunn astole. Tancher-ui Rhea bayen ‘FUDDARI’ satalleantlean uzvadd ghalun, mhojea sarkea vachpiank vachunk diunchem mhonn magnnem. Micheal Fernandes, Aquem

Printed, Published & Owned by Jose Salvador Fernandes. Printed at Elegant Offset Printers Pvt. Ltd., D2-31, Tivim Industrial Estate, Karaswada, Mapusa, Goa - 403 526. Place of Publication: Matrachaya, 4th Floor, Opp. Samsung Galaxy Showroom, St. Inez Panaji, Goa - 403 001. Editor: Jose Salvador Fernandes Contact: 7620561290. E-mail: [email protected]

Chotray: Ankant ugtaylolim motam, satalleacho Som’padok/Uzvaddavpi/Dhoni mandun ghetach oxem nam. Borpantlea motanchi vo jairatintlie borpavollichi zababdari tea-tea borovpianchi vo jairatidaranchi astoli.

SON’VAR, JUN 19, 2021

‘Tum-ui kha, hanv-ui khatam!’

3

S

orkaran Prophylaxis ilaza khatir, Ivermectin gullianchi purvonn (supply) korpiam koddchean damun-chepun mhonntat te porim, dobrad molan tio gullio ghetlio mhonn ugtem zalam. Goa Antibiotics Pharmaceuticals Ltd.an (GAPL), Ivermectin gullianchem mol 2.79 rupya tharylolem astanam porian, vokhdanchi purvonn korpi thoddia khasgi komponiamni, tio gullio sorkarak 10 te 12 pavttim odik molan viklio mhonn sanglear, tumkam fott distolem? ‘Right to Information’ (RTI) Kaidea khal melloun ghetlolie mahitie udexim, Ivermectin gullio viktio ghevpachea karbharant, sumar dedd lakh krutt rupyancho bhroxttachar zala mhonn ugtem zalam. ‘Right to Information’ Kaidea khal melloun ghetlolie khobre pormannem, Ivermectin gullio viktio gheunk zay mhonn, vokhdanchi purvonn korpi khasgi karbhariam koddchean nivida (tenders) Tarik

Komponi

Eke gulliechem mol

Viktio ghetlio

Soglle mellun

30 Abril

Goa Antibiotics Ltd.

2 rupoy 79 poixe

1 lakh

3.129 lakh rupya

1 May

Hede Enterprises

34 rupoy 90 poixe

1 lakh

34.90 lakh rupya

5 May

Raikar Distributors

24 rupoy 75 poixe

1 lakh

24.75 lakh rupya

5 May

Raikar Distributors

22 rupya 10 poixe

1 lakh

24.10 lakh rupya

15 May

Raikar Distributors

22 rupya 10 poixe

4 lakh

11 lakh rupya

maglolio. Tantum Hede Enterprise, Goa Antibiotics ani Raikar Distributors hea tegainchio nivida sorkaran mandun ghetlio mhonn kollta. Punn hantum, Raikar Distributors-achio tin nivida mandun ghetlio. Tantuntlie dor nivident, eke gulliechem mol veg-vegllem dilolem asa. Pattlea Abrilachie 30 tarker, sorkaran Goa Antibiotiocsak 1 lakh gullianchi purvonn korchi mhonn kaideak dhorun sanglem. Hea desant, eke Ivermectin guliechem mol 2.27 rupya tharaylolem aslem. Mhonntoch, 1 lakh gullianche soglle mellun, 2 lakh 79 hozar rupya zata. Uprant, 1 May, 2021 disa sorkaran, 1 lakh rupya molachea gullianchi purvonn korunk, Hede Enterprise hie khasgi komponik boroun sanglem. Hantum, eke Ivermectin gulliechem mol 34.90 rupya oxem tharylolem aslem. Mhonntoch, 1 lakh gullianche soglle mellun 34.90 lakh rupya zale. Tea uprant, Maychie 5ver, Ivermectin gullianchi kuxin ek-ek lakh purvonn korunk, Raikar Distributors’-ak veg-veglle hukum’ aslolio don chitti dhaddlio. Hio, gullianchi hukum’ divpi chitti sorkaran ekach disa taka dilio. Punn eka desant eke gulliechem mol 24.75 rupya, ani dusrea adexeant 22.10 rypya mol tharaylolem aslem. Tea pormannem, eke guliechem mol 24.75 rupya tharaun purvonn korunk adex dilolea 1 lakh rupyachem mol 24.75 lakh rupya zata, ani 22.10 molan tharaylolea 1 lakh gullianchem mol 22.10 lakh rupya zatat. Hache uprant, Mayachie 15ver, Raikar Distributor-an, 4 lakh gullianchi purvonn korchi mhonn sorkaran porot

adex kaddlo. Hanga eke gulliechi kimot 22.190 rupya tharayloli asli. Mhonntoch, 4 lakh gullianche duddu soglle mellun 99 lakh rupya zatat! Hantuntlean, khasgi vokhdanchia komponiam koddchean sorkaran jea molan Ivermectin gullio ghetlio, tea molant ontor disun yeta. Rajyant Prophylaxis tratamenta khal, Coronachi pidda vattaunk 18 odik vorsam pirayecheank tio gullio divpachi porvangi ani hukum’ Mukhel Montri Pramod Sawantan dilo, oxem Bholaikie Montri Vishwajeet Ranen Mayachie 10ver sanglolem. Sorkaran Prophylaxis ilaza khal, Ivermectin gullio vaprunk tio viktio ghetlio oxem sangtat. ‘Indian Council of Medical Research-an (ICMR) porvangi dilia uprantuch, hio gullio Corona zaloleank ani ghorant kuxin ravtoleank (home isolation) divpachea ‘kit’-ant ghalunk ghetlio, oxem Mukhel Montri Sawantan Junachie 9ver spoxtt kelolem. Tea vellar, Ivermectin gullio viktio gheun vanttpa vixim Mukhel Montri ani Bholaikie Montri jem kitem sangtat, tem tanchem sangop ekemeka add veta mhonn disun yeta. Sonvsar Bholaikie Songhottnen (WHO) Ivermectin gulliam khatir porvangi diunk nasli. Taka lagun, lokachem boreponn monant dovrun, ho vixoy kortta mukhar manddlolo. Tea vellar, Prophylaxis ilaza khal Ivermectin yenam oxem sangun, korttan sorkarak dharer dhorlo ani te vixinchi zap magloli. ‘ICMR’-an Ivermectin vaprunk manyotai dilia uprantuch tio gullio corona vattaunk mhonn diunk zatat.

4 Vishranti Gawasan ballkak chorlo. Punn konnak lagun?

SON’VAR, JUN 19, 2021

P

attlea satalleachea xevttak, Bambolle Gõychie Voizuki Kolej Hospitalachea bhitorlea vattarant, eke ostorien eka mhoineachea ballkak soglleanche dolle add korun polloun vhelo, hi khobor, ghoddialachea sekenddachea kantteak pattim ghalun Gõybhor ximpoddli. Hi ghoddnni ghoddtoch soglleank ekuch prosn poddlo tie ostorien oxem kiteak kelem? Tinnem oxem kiteak kelem tem, fuddem svota tich sangta. Punn tichea potin pulisek diloli govay mat dhokeachi! Potichea sangnnea pormannem, Vishranti Gawas tichie potinnin apunn gorbest asli mhonn tachea ghorabeachea vangddiank fott sangli, ani uprant ‘GMC’-intlean eka mhoineachea ballkak ubarun haddlo! Punn tika choug dhuvo astanam, tinnem oxem kiteak kelem, hoch soglleank vhodd prosn poddlolo! Vishranticho poti Mohan Gawasan, hie ghoddnniechi choukoxi korpi odhikariank sanglolie khobre pormannem, apunn gorbest asa oxi Vishranti Gawasan poilim fott sangli. Uprant, apunn ballont zavpachi asa oxem nimit diun ti eklich, Mayachie 3 tarker Bambolle ‘GMC’-int geli. Covid-19 poristhiti cholta dekun, thoim anik konnuch ghorcheank vangdda ravnk ghenant, oxem-i tinnem ghorcheank sanglem. Pulisanchea rikordda pormannem, Vishranti Gawas kaidea pormannem Bambolle Hospitalant bhitor sorunk (admit) nam. Punn 10 dis ‘GMC’-chea vattarant ti oxich voir-sokoil bhonvot ravli. Hea 10 disamni, ti apnnachea potik sodanch fon marun apnnak put zolmola mhonn fotti sangtali. Uprant Vishrantin, apunn Mayachie 14ver putak gheun ghora yetoli mhonn apnnachea potik kollit kelem. Tichea ghovan, apunn tankam vhorunk yeta mhonn porot-porot sanglem. Punn, tie vatten anik ek ostori gaddien yevpachi asa, ani tichea vangdda apunn Sankhlle porian yetoli mhonn Vishrantin potik khatri diun, anik ek fott sangli. Poti tika Sankhlle haddunk gelo tednam, tichea hatamni bhurgem aslem. Vishranti xevttim ghora pavtoch, tinnem konnuch ghorcheank bhurgeacher nodor ghalunk diunk nam. Karonn? Tea vellar, bhurgo matso boro nam oxem karonn diun, sarko vell yetoch apunn tem bhurgem soglleank polleunk ditoli mhonn tinnem sanglolem. Tichea choug dhuvam modlie ek legit dhuvek bhurgeacher Vishrantin nodor ghalunk diunk nam. Apunnuch tea ballka sangata, Saleli apnnachea ganv-ghora vell sarunk lagli. Ballkak matxe katichem infeksanv zalam dekun taka voizak dakounk zay oxem sangun, tea bhurgeak gheun ti

Dhuvechem sangnnem

Pulisanchie choukoxient tinnem apnnem tea eka mhoineachea bhurgeak polloun haddlo, ani apunn tika posunk sodtali mhonn tinnem pulisek sanglem. Apnnak choug dhuvo asat, punn ghorchim ghorant put zay mhonn apnnacher prexor haddtalim dekun, xevttim apnnm hem pavl ubarlem, oxem tinnem pulisank sanglem. Hie ghoddnnientlean, ostoriechem ‘empowerment’ mhonntolea kallant legit, somazchea monachem purvileach vichearanchem girgirem ghunvta tem polleunk mellta! Pulisen choukoxie khatir Vishrantichea ghorak bhett diun vichartoch, tichie eke dhuven oxem sanglem – “Mhoji avoy Mayachie 4ter, don’parchea 3.00 horancher GMc Hospitalant ballont zali. Tika put zolmolo. Ti thoim 11 dis porian ravli. Baravea disa tia Hospitalachie gaddien tika ghora pavoyli. Tea uprant dhaktteak svas gheunk tras zaunk lagle. Dekun ti taka Sakhllie Hospitalant gheun geli, ani thoim ti ravn dusrea disa ghora aili. Thoddea disamni ti taka Mhapxeam Asilo Hospitalant gheun geli. Punn thoim voiz mellunk nam mhonn ti porot ghora ili. Ami mhoinobhor tea bhurgeak khelloylo.” thoddea disamni ghorantli bhair sorun geli. Pulisen choukoxi kelolie khobre pormannem, tea eka mhoineachea ballkak gheun, Vishranti poilim konnak tori sodunk Mhapxemchea Asilo Hosspitalant geli. Hanga ti kitem sodtali tem mellunk nam dekun, ti Bambolle ‘GMC’int geli. Thoim tika Orissachi ek ostori, Lalita Naik ani ticho ghov mell’llo. Tannim apnnachea eka mhoineachea ballkak ‘GMC’-int polio diunk haddlolo. Tinnem tanche kodde ixttagot keli. ‘GMC’-chea vattarant Nescafe-chea dukanacher vochun apnnak kitem-i khaunk hadd, te meren apunn tichea bhurgeak apunn samballta oxem Vishrantin tie ostoriek sanglem. Lalita tanche dolle add korun ballkak ubarun haddlo. Punn itlean Vishrantin yevjilolie yevzonnecho xevott zaunk zam. Hie ghoddnnieche dusrea bhagant, ti porot apnnachea ghora vochunk veta ti khobor attaploli asa. Mhonntoch ti, ‘GMC’ kodde bhailie vatten bhaddim marunk ube ravpi eka mottorsaikolkaraxim geli. Apnnak Marcel ganvant vochunk zay, bhaddeache kitle duddu zatole tachi choukoxi keli. Tannem tika 300 rupya sanglem dekun ti ogich ravli. Kiteak, tiche kodde tea vellar 300 rupya itle duddu ganttik nasle. Pulisamni, mottorsaikolichem bhaddem tea marpia kodde choukoxi kortoch, apnnem tika Ponnjie bos-stenddar pporian pavoyli oxem sanglem. Thoinchean tinnem Mhapxeam Satyaheera Hotealaxim pavta toxi dusri bos dhorli. Mhapxeam kortta vatten cholot vetanam, tinnem skuttorin vetoleak ekleak hat dakoun thamboylo. Assnora pavtoch skuttoraveli denvli. Bos dhorun Saleli geli. Ti ghora pavtoch, ghorchim sogllim khuxal zalim. Kiteak, tea ballkachem mukhamoll poiliech pavtt tinnem ghorcheank dakoylolem. Dusrea disa ti bhurgeacho barso vo nanv ghalpacho dobazo korunk sodtali. Punn hie ghoddnnechi choukoxi korit pulis tichea ghora pavtoch, tichi yevzonn fiskottli.

5

SON’VAR, JUN 19, 2021

Kongres Pokxachea fuddariponnant bodol zay vo naka? Anik 6 mhoineamni, Gõyant Vidhan Sobhechio vinchnnuko zavpachio asat. Hio vinchnnuko nodre mukhar dovrun, Gõy Prodex Kongres Somitichea (GPCC) fuddariponnant bodol korpachio ghoddamoddi choltat. Eke vatten hea bodlak, Kongres Pokxantle mhalgodde tenko ditat, zalear dusrie vatten hea pokxachia veg-vegllea panvddeavelia somitinche, novea vichearanche ani tornnea rogtache vangddi ani vavurpi taka virodh kortat. Pokxachea fuddariponnant bodol kortat zalear, to fuddari novier pillgeientlo ascho oxem tanchem chintop, mhonn’nnem ani magnnem asa. Punn te vixim Gõychea nagrikank kitem dista kay?

K

ongres Pokxant bodol zaunk zay mhonn choddant chodd zonnank dista zalear, jerul to bodol zauncho. Fokot ho ani to sangta mhonn bodol zaunk zaynam. Kongres Pokxant khubxio gozali Dil’lint asloleanchea nanvan khopoylolio distat. Gõyant Kongres Pokxachio kitleach panvddeancher somitio asat. Tia somitim udexim khubxim zonn svarth soddun Pokxachea boreponna khatir vavurtat. Tantuntlea tea vavurpianchi tank disun yeta. Pokxant khoinchie-i unchlie somiti vo zagea khatir oslea tankichea mon’xanchim nanvam vinchun dhaddtat tednam, tea nanvancho thoim vichear zaynam. Kiteak xevttim tia somitinchea podam khatir vegllinch nanvam thir kelolim distat. Vicharlear, tim nanvam Dil’lint, Pokxachea unchlea odhikariamni tharayleant oxem sangun meklle zatat. Gõyant Kongres Pokxant jil’lea (district) panvddear zo konn vavurta, vo ‘Block President’ asa taka ami vollkhotanv, Dil’lint aslole odhikari vollkhonant. Oxie torechie poristhitik lagun, Kongres Pokxachi az doxea oxi zalia, vinchnnukek panch dis asat mhollear legit pokxa bhailo yeun vinchnnukechi tikett gheun veta! Hem sogllem bodoltolem ani zagear poddtolem zalear, Gõyant Kongres Pokxachea fuddariponnant bodol zaunk zay. Alex Fernandes Poilie suvater, Gõyak ani Gõykarank, Kongres Pokxant mullant thaun bodol zalolo zay. Gõyant sod’deak Kongres Pokxant asat tankam gheun 2022 vorsant zavpi Vidhan Sobhechi machi choddunk zaynam. Konnuch Gõykarank ani motdarank, Kongres Pokxantle adle zantte xapay nakat. Vinchnnukanchea vellar, yerank soddun fokot Luizinho Faleiro ani Aleixo Reginaldo Lourenco hanchea modlea eklean Kongres Pokxacho fuddari zaunk zata. Pattlim 10 vorsam odik, Virodhi Pokxachea Fuddarian apnnachi zababdari matui pallunk nam. Vinchnnukanchea vellar Aleixo Reginaldo Lourenco pokxacho fuddari asunk zay, ani vinchnnukank toyar zatanam taka Pokxacho mukhel montri umedvar mhonn porgott korunk zay. Yeranchi Vidhan Sobhent ani Vidhan Sobhe bhair vavr pollet zalear, tancho kosloch vavr nam. Dekun urlole mukhel montriachea zagea khatir matui upkaronant. Gõyant sod’deache Kongres Pokxache fuddari BJP-achea hatant hat ghalun bhonvtat dekun, Gõychea motdarancho Kongres Pokxavelo visvas uddot veta. Hem zayt ravpachem vattaunk, Kongres Pokxan tornnea ani novea rogtak vinchnnukanchio tiketti ditole mhonn atanch spoxtt ani ugtem korunk zay. Toxem kelem zalear, Kongres Pokxant bodol aila mhonnunk zatolem. Floriano F. Fernandes

Kongres Pokxan 70 vorsam odikuch, amdaranchi chodd udorgot keli, ani desacho ani prantancho vikas ekdomuch unnem kelo. Heach karonnak lagun, Kongres Pokxachi poristhiti ak’khea desant ani Gõyant chodd gom’bhir zaloli dista. Rahul Gandhi sarko dixea, onnbhov ani konnachem-i mon oddun ghevpacho gunn (charisma) naslolo tornatto, Kongres Pokxachea asrea khal raj choloytolo hi kolponam, az-kal hanspachi gozal zalia. Gõyant-ui, Girish Chodankaran apnnachea mukhelponna khal kitench novem oxem korunk nam. Tornatteank fuddem ghalun, Faller-Fulleramni ek-ui pavl pattim ghevpacho proyotn korunk nam. Sonia Gandhik-ui mhalgoddea fuddariancher chodd visvas asa titlo tornatteancher naslolo disun yeta. Gõyant, chodd korun Saxttintlim Kristanv motdaram, dolle dhampun, zantto vo nentto tem pollenastanam, azun-ui ‘Hat’-acher apnnacho xik’ko martat. Dekun, Kongres Pokxant fuddariank bodol’le vo bodlunk nam mhonn pokxant vhoddlo-so bodol zaunchonam. Modin fottingponnam korun-ui, taka az Bharotachea nagrikancho khub tenko mellta. Hi poristhiti polleun, Kongres Pokxa kodde ekui tankicho fuddari nam mhonn disun yeta. Tea bhair, Hindutvak virodh korunk Kongres Pokxa kodde borixi ‘ideology’-i nam dekun, Kongres Pokx pattim urta ani fuddarakui pattinch urtolo dista. Tiburcio Gonsalves Gõyant Kongres Pokxachie Somiticho Odhyokx bodlunkuch zay, oxem mhojem mot. Mon’xak pokxachie podviecher vinchun kaddtat tednam tannem apnnachi zababdari borie bhaxen pallunk zay. Tannem apnnachi hikmot vaprun, apnna mukhar aslole pokxache soglle karbhar nittayer ghalunk zay. Tannem apnnachea sangatiank gheun pokx oxie ritin ghoddounk zay, zaka lagun tea pokxachem boll disunk zay. Gõyant Kongres Pokxachie Somiticho Odhyokx aslolea Girish Chodankaran podviechea zagear ravn, Kongres Pokxant koslench boreponn haddunk nam. Tache kodde, Kongres Pokx fuddem vhorunk zay asloli monachi khuxi (will power) nam, pokxa khatir zay aslolo haves (ambition) nam, ani pokxa khatir fuddarachi nodorui nam. Gõyant Kongres Pokxachie Somiticho Odhyokx koso tachean Pokxachim mullam ghott korunk zaunk nant. Kongres Pokxachie Somiticho Odhyokxacho zago taka favo nhoy. Fuddlia, 2022 vorsantlie vinchnnukent BJP-ak harounk bori yevzonn chintpi, monan huxar, rajki mollar karbharacho boro onnbhov aslolo ani pokx fuddem vhorpi amdar Aleixo Reginaldo Lourenco sarkea fuddariachi goroz asa. Kongres Pokxant voir thaun sokoil bodol zay dekun, Kongres Pokxachea unchlea odhikariamni pokxachem fuddarponn tache kodde divpachi goroz asa. Pascoal (de Chicalim) Fernandes

6

BHURGEANCHEM ANGONN

SON’VAR, JUN 19, 2021

MATHALLO DIYAT  Unchlea chitrak favo toslo mathallo (caption) diyat.  Konnacheanui kitle-i mathalle dhaddum yetat.  Soglle mathalle ‘FUDDARI’ satolleachea mullavea chitracheruch (original)     diunk zay. Fotto-kopi mandun gheunche nant.  Boreantlea borea 3 mathalleank kherit inamam favo zatolim.  Mathallem dilolem chitr kocherint pavpachi nim’nni tarik 26.06.2021  Tumche mathalle, tumchea puray adresa ani fottva soit, khala dilolea     adresacher dhaddche: Matruchaya, 3rd Floor, Opp. Samsung Galaxy Showroom, St. Inez, Panjim,     Goa – 403 001

MATHALLO

OPURNN KOTHA PURNN KORAT

PARKONNIM 1. Ek voir, ek sokoil, ekleak apoy, dogui yetat. Zap: .................................................................................................................................... 2. Tum mhojie bhonvtim asai, hanv tuje bhitor asam. Zap: .................................................................................................................................... 3. Attxiam modim, char zonn dhove. Zap: .................................................................................................................................... 4. Tonddan bhitor sorop, kanantlean bhair yevop. Zap: .................................................................................................................................... 5. To monis-ui nhoy, ani zon’var-ui nhoy, torui taka jib asa. Zap: .................................................................................................................................... Pattlie pavttiche zabab: 1. Ujeacher moddki 2. Muy 3. Pal 4. Mor 5. Kator  Parkonniank sarkio zapo diyat.  Konnacheanui kitlio-i zapo dhaddunk zatat.  Sogllio zapo mullavea prosnanchea khalach borounk zay.  Fotto-kopi mandun gheunche nant.  Sarkio zapo divpi 3 zonnank kherit inamam favtolim.  Parkonnianchio zapo kocherint pavpachi nim’nni tarik 26.06.2021  Tumchio zapo, tumchea puray adresa ani fottva soit khala dilolea adresachr    dhaddchio: Matruchaya, 3rd Floor, Opp. Samsung Galaxy Showroom, St. Inez, Panjim, Goa – 403 001

MHONN’NNIO PURNN KORAT Khala dilolio Mhonn’nnio favo toslia utramni purnn korat: 1. Mhonn’nnio, ............................................................................................................ 2. Rav, rav, ravlo ani, ................................................................................................ 3. Udar dilem, ............................................................................................................... 4. Don hatamni zoddchem, ................................................................................... 5. Ghorant nam kovlli, .................................................................................... Konnacheanui kitlio-i zapo dhaddunk zatat. Mhonn’nnio puray korpi sogllio zapo, heach formacher borounk zay. n Fotto-kopi mandun gheunche nant. n Mhonn’nnio poromporik ritinuch purnn korunk zay oxem nam. Tumkam dista toslea novea utramni-i purnn korunk zatat. n Favo toslia utramni Mhonn’nnio purnn kelolea boreantlea borea 3 zonnank kherit inamam favtolim. n Tumchio Mhonn’nnio, tumchea puray adresa ani fottva soit khala dilolea adresacher 26.06.2021 dhaddchio: Matruchaya, 3rd Floor, Opp. Samsung Galaxy Showroom, Gomantak Road, St. Inez, Panjim, Goa – 403 001 n n

Junacho mhoino. Kitlech dis bhorpur pavs zoddtalo. Hea pavsan ek dis sanjechea vellar, Raimondachea ghoracher madd poddlo. Ghorache kitlech nolle futtle. Pavsachem udok bhitor poddunk laglem. Tanchia ghorantlio her vostu ani zomin bhizunk lagli. Raimondachea bapayk ani avoyk kitem korchem tem somzonam zalem. Tanchea ghoracher madd poddlolo xezariamni pollelo. Punn ekui xezari tanchea adarak vochunk nam. Xezarim apnnachea ghorachea zonelachea arxeantlean, ani darachie khanchintlean lipun polletalim. Tie vatten ek porki monis cholun vetalo. Madd poddun, Raimondachea ghorachem nisontton zalolem tannem pollelem. To tanchea ghorant gelo. Tannem Raimondachea bapayk… … …

* Konnacheanui kitlio-i kotha purnn korun dhaddunk zatat. Punn kothecho xevott vegllo-vegllo asunk zay. * Hi opurnn kotha, tichea khala dilolea zagear boroun purnn korchi. * Zago pavonam zalear, kothecho urlolo bhag risko naslolea (blank) peporacher boroun, mullavea forma soit dhaddchio. * Opurnn kothechi fotto-kopi mandun gheunche nant. * Boreantlia boria 3 kothank kherit inamam favo zatolim. * Tumchio purnn kotha kocherint pavpachi nim’nni tarik 26.06.2021 Tumchio purnn kelolio kotha, tumchea puray adresa ani fottva soit khala dilolea adresacher dhaddchio: ‘FUDDARI’ Matruchaya, 3rd Floor, Opp. Samsung Galaxy Showroom, St. Inez, Panjim, Goa – 403 001

BHURGEANCHI KANNI

Pixim Mazram Don mazrank, bhonvtam-bhonvtam, kekicho ek kuddko mell’llo. Tie kekik polleun, poilem mazor mhonnunk laglem – “hanvem to kekicho kuddko poilo pollelolo, dekun to mhozo.” Dusrean-ui toxench mhollem. Dogam-i to kekicho kuddko ‘mhozo-tuzo’ korit zhogddunk laglim. Itlean thoim makodd pavlo. Tannem tankam kiteak zhogoddtat tem vicharlem. Dogui mazramni taka khobor sangli. Tednam makodd, “ravat, hanv portun yetam” oxem sangun gelo. Thoddeach vellan tagddi gheun ailo. Kekichea kuddkeache don kuddke kele ani tagddient ghale. Ek kuddko mud’dom tannem motto kelolo. Taka ghans marun anik barik kelo. Titlean dusro kuddko matso motto dislo. Tannem taka-i ghans marun to anik lhan kelo. Oxe lhan-vhodd distat mhonn sangit, to kek kabar korunk laglo. Xevttim ekuch kuddko urlo. Nim’nno kuddko khatanam, makddan tankam sanglem – ‘ho kuddko mhojea vavrachi mozuri.’ To-ui kuddko tannem khalo. Xevttim, mazrank kainch mellunk nam. Xikovnn: Ragan bhasabhas kelear tisro faido gheta.

7

SON’VAR, JUN 19, 2021

Potrokarita ji kednanch ogi asunk sokonam. Hoch ticho xrextt gunn ani ogunn!

Konknni Potrokaritechea mollar

FUDDARI satalleak Upatt Yes ani Boro Fuddar Anvddetam

Borem magun

Pascoal de Chicalim

8

SON’VAR, JUN 19, 2021

Fokot 10 minut... K

onnakuch vell nam mhonnlolea hea sonvsarant, dheanmon lavn fokot disak dha minut kuddichi ‘exercise’ korun polle! Kudd tuka hansun-hansun mhonntoli – “hanv atam varear uddun yetam”. Ghovan fokot dha minut potinnixim boschem. Kujin ani ‘home ministry’ kitli augodd ani zababdariechi asta ti potik kollun yetolem. Potinnin fokot dha minut poti fuddeant boschem, nokri ani yer karbhar kitlo kotthin ani xittuksannicho asta tem tika kolltolem. Fokot dha minut eka bebdea fuddeant sarchem, jivit mhollear sompem, mottvem distolem, punn toxem tem bilkul nam. Fokot dha minut eka somaz- sevoka fuddeant bos, tea vavrant kitli otmik xanti asa ti tum onnbhovtolo-i.  

tim sanguonk melltat, ani tem sukh tum bhogtoloi. Fokot dha minut famad songitkaraxim bos, jivit mhollear kitlem godd, omor kallzachi bhas tujea kanant bhortoli. Fokot dha minut dotoraxim bos, tuka to mhonntolo apnnaxim fokot duent, tonddar mavliamni ghoram kelolinch yetat, tankam kitlo hoikari ravcho poddta Armando ani seva korop mhollear aplem ginean borea khatir koxem vaprop hacho odmas L. Fernandes tuka melltolo. Fokot dha minut soimaxim eksuroch bos, devan nirmilolim zhaddam, peddam, zon’varam kitlim udar, mayest astat tacho anond tum ghetoloi. Fokot dha minut apnnachea avoy-bapayxim bos, nisvarthiponn mhollear kitem hacho tuka zabab melltolo. Fokot dha minut zanttea zoddeaxim bos, zanchim bhurgim, natram tankam soddun geleant, ekamekacho adar kitlo xrextt asta hachem bhou xrextt udaronn tuka melltolem. Fokot dha minut te vidva bailexim bos, dadlo mhollear ghorache khambe hem tum onnbhovtoloi. Bhurgeachem dennem diunk naslolea ghov-bailexim bos, bhurgim mhollear soglli girestkay hem tuka somzotolem. Tanchem asnnem mhollear, ghor noketranchem zata hachem sopon tujea kallzant khelltolem. Fokot dha minut vhoddlea hospitalant vochun bos, tuka ghaveanchi kharsann, bholaikiechi, kuddichea dor sandeachi kimot tuka kolltoli.

Fokot dha minut vijneanikaxim (scientist) bos, dor gozalint kitli kholay, bariksann lipun asa ti tuka kollun yetoli. Fokot dha minut eka dhondekaraxim bos, dor vost tuka kitlia molachi asta, ani dor vostuntlean tum konnachem tori pott bhorta mhonn tuka kollun yetolem. Fokot dha minut tum eka borea xikovpia fuddeant bos, tuka portun xikpi zaun-xem distolem, Tuje bhitor ek bhurgeaponn asta tem tum chirddun uddoyta tem zagem zatolem. Fokot dha minut tum xetkaria vo kamdara fuddeant bos, ghamelolo, chiklant buddlolo monis sonvsarant soglleam von kitlo sobit dista to tuka kollun yetolem. Fokot dha minut tum soinika fuddeant bos, tyagacho ‘climax’ ani desacho ut’tom mog tum onnbhovtoloi. Fokot dha minut eka borea, visvaxi ixttaxim bos, ani tuka jivit mhollear sorg-so distolo. Fokot dha minut padrixim bos, deivik soktin tum vaddtoloi ani Jivit jiyevpachi khuxalkay ami ogddaunchi nhoy. Jivitantli magnneachi tuka tank  kolltoli. Fokot dha minut tum kholay, runday, unchay kollun ailea uprant amkam ogeponnan ximiterint voch, ani tuka kollun yetolem, khuxalkayechi kholay, runday, unchay ami jiyetoleanv. ‘kiteak upkarta jikun ho sogllo sonvsar ani ibaddun mhozo otmo!’ Itli xanti tuka anik khoinch mellchinam. Jivitachem Pa. Feroz Fernandes mol tum vaddoytoloi. Fokot dha minut eka famad khellgoddeaxim bos, eka horacho khell khellunk kitlimxinch vorsam koxtt, tyag korche poddtat tacho tuka odmas melltolo. Fokot dha minut eka famad kolakaraxim bos, ek kolakruti machier haddunk kitlo vell, sokti, boll zay poddta tem polleunk melltolem. Fokot dha minut eke porduvar ostoriexim bos, man, protixttha (prestige) rakhunk jivitachem koxem ran korchem poddta, ani khinna bhitor lojecho fas golleant koso poddta to tuka kollun yetolem. Fokot dha minutm tujea iskolachea ixtta fuddeant bos, jivitachi kholay tuka kolltoli. Jivitant zaytem kitem chukoylem hachem dukh tuka khatolem. Fokot dha minut niz mogant podd, mog kitlem vichitr umannem tem tuka kollun yetolem. Mog ani niz mog hache bhitorlo forok tum bhogtoloi. Fokot dha minut avião-acho kopit zaunk chint, jiv muttint gheun koxem ravunk zat tem kolltolem, ani jivitachem mol tuka somzotolem. Fokot dha minut tum mottorsaikolicho ‘pilot ‘za, giraykachi vatt polleunk vot, pavs, xim koxem angar khellounchem poddta tem tuka kolltolem. Fokot dha minut futpatticher nhidtat tanchexim bos, ghor bandunk avoybapayche tyag, koxtt tujea dolleant dukham zaun bhoron yetole. Fokot dha minut niz, sonvsari ostoriaxim bos, tuka kolltolem ostori mhollear devan mon’xakullak dilolem ek ut’tom dennem. Fokot dha minut apnnache nimanne khinn mezpi xamãy-xapay fuddeant bos, tuka kollun yetolem borem jivit jiyelear kitlosoch vell boreponna keleant

Radio Veritas Asia-cho Som’padok

Axiachea Katolk Bispanchea Radio Veritas Asia-chea radiocher vitravpi khobrancho, Pilar Sonvsthecho vangddi Pa. Feroz Fernandesak mukhel som’padok nemla. Pa. Feroz Fernandes adim, 2008 tem 2013 porian Konknni satallem ‘Vauraddeancho ixtt’ satalleacho Som’padok aslo. ‘Federation of Asian Bishops’ Conferences’achea (FABC) khal aslolea Loksom’porkachie (Social Communication) Kocherin Mayachea poilea disamni Pa. Feroz Fernandesak, tin vorsam khatir Radio Veritas Asia-cho Som’padok nemlo, ani tachi nemnnuk Junachie 1lver porgott keli. Radio Veritas Asia apnnachea madyomantlean sonvsarant ximpoddlolea Axiachea lokak Kristachi khobor porgottunk proyotn korta. Pirayen 45 vorsancho aslolea Pa. Feroz Feroz Fernadesan 2002 vorsa padriponanchi makhnni ghetli. Tannem Chicago, USA aslolea DePaul University-intlean ‘Master of Science in Public Service Management’-achi, ani Bharotantlie Sikkim Manipal University-ntlean 2012 vorsa ‘Master of Arts in Journalism and Mass Communication’-achi podvi zoddli. Manila aslolo Radio Veritas Asia 1969 vorsa suru kelolo, ani 2019 vorsa taka 50 vorsam bhorlim.

9

SON’VAR, JUN 19, 2021

Gõy, Gõykar ani Gõykarponn

KONN ULOYNAM TEDNAM KAM’ ULOYTA!

Orlim sorkarachea ‘Goa State Infrastructure Development Corporation’-a khal bandlolo addo pavsachea nettar konsllun poddlo. Hantuntlean unnea dorjeacho vavr disun yeta!

SVOTA VOIM MODDTA TEDNAM... Lottle ganvant ho bekaidean ubo kelolo ximittacho karkhanno. Ho karkhanno, Panchyatichi nhoy mhonn Produxon Borddachi porvangi nastanam cholta!

DONGRACHO ROSTO ADDAVPACHO YOTN Pattlea satalleamni zoddot aslolea pavsacho porinnam’ Gõyant vochot thoinsor soimbacher-ui zalolo disun yeta. Agonda vattarant rosteachie bazuk aslolea dongrachem pallsonn konsllun rostear ailem. Hie ghoddnnient konnak liksonn zaunk nam.

GõYKARANCHIM GOSTACHIM OLLBIM

Kankonn-Gule mhamargacher ollbim vikunk suru zalam. Pavsant Gõykar, apannchea avddichea ollbeanchich chodd vatt polletat.

‘AMCHO KEDNAM EKVOTT ZATOLO?’ Ho Boriecho udkachea paipacho khub adlo pul. Pattlea disamni ekdomuch chodd pavs poddlo ani varem suttlem tacho porinnam’ hea pulacher zalo, ani itlea vorsancho ho pul konsllun poddlo.

BICHOLE BAZARANT YERADARI FUGAR! Bichole bazarant ailolea disa, rosteavelie bexistik lagun yeradarichi oxi lutt ani khett zaloli dista. Gõykar rosteancher xist samballunk kednam xiktolo?

10

Odik khobor kaddunk fon korcho: 7620561290/ 9881810832

SON’VAR, JUN 19, 2021

11

SON’VAR, JUN 19, 2021

GOSTACHO PRAT

HANSUNK SODTAI?

KHIMEACHI ‘SPEGETTI’ (Bolognese Spegetti)

Gorjechio vostu:  400 gram’ lamb spegetti 1 vhoddlem kuler tel 1/2 kil gayecho khimo 6 piklolim tomattam 2 vhoddlim kuleram mosko 5 boyo losunn 2 tikichim panam 2 sukio mirsango 2 motte kande 3 magi ‘cube’ Thoddi jiti kothmir Ruchi purtem mitth

Koxem korop: Eke handdient udok gheunchem, tantum tel ghalchem ani khotkhoto yetoch spegetti ghalun xizounchi, ani uprant vallchem. Khimo dhucho, pogllauncho ani thoddem mitth lavchem. Uprant 4 tomattam miksorancher vanttun girob korun dovorcvho. Kande, urlolim tomattam ani jiti kothmir katrun dovorchi. Losunn dhaddaun toyar dovorchi. Hem sogllem toyar dovortoch, ek vhoddli kail (kodday) chulir dovorchi. Mosko ani losunn ghalchi ani matxe sollsollaunchem. Uprant tikichi panam ani sukio mirsango ghalun sollsollaunchem. Atam kande  ghalun fonn’ marchem. Kande tambsar zatoch Annie Fernandes katorlolim tomattam ghalchim ani tollxichim. Uprant tantum khimo ghalun misoll korchem, ani 8-10 minut mou ujear xizounchem. Xizlea uprant tantum tomattancho girob ghalcho, ani challo marcho. Magi cube ani kothmir ghalun misoll korchem. Fuddle 5 minut khimo datt zaumsor mou ujear xizounchem. Datt zatoch tantum spegetti ghalchi, ani lakddachea dovlean misoll korchem. Goroz zalear ruchi purtem mitth ghalchem. Fuddem vochun 2-3 minut chul bon’d korchi.

BHOLAIKI

Pavsantlia duensanchi koxi zotnay ghevop?

J

unacho mhoino pavsacho mhoino. Gormiechea kallant thaun pavsachea kallant bhitor sortoch, thoddeank thon’ddi, ani tie thon’ddiek lagun her khubxio pidda zatat. Tor pavsachea kallant choddxio khoinchio pidda zatat? Ani tanche vixim koxi zotnay ghevop? Thon’ddi ani ‘Flu’ Gormiechea kallant thaun pavsachea kallant bhitor sortoch, tapman-ant (temperature) zo rokhddea-rokhddo bodol zata, to bodol duensam zaunk kudd matxi osokt korta, ani taka lagun pavsant thon’ddi ani ‘flu’ sompeponnim zata. Choddant chodd infeksanvam heach duensam udexim zatat. Mhonntoch, apnnachie kuddichi ghottay samballunk borem puxttik (nutritious) khann khaunk zay. Kudd mozbut aslear duensam zaunk karonn aslolea zontu (germs) add zhuzunk kuddik tank mellta. Kim’sam udexim duensam ‘Malaria’: ‘Malaria’ ani pavs hatant hat

ghalun fuddem vetat. Pavsant udok addon ani santton urta tacho faido zollariank zata, ani thoincheanuch zollario vaddunk suru zatat. Osle, udok santton ani addon urpi zage pavsant nitoll kelear, ‘malaria’chi pidda ximpddonk pavchinam. ‘Dengue:’ ‘Dengue’ zor jivak tras korpi ani mon’xachea jivak dhoko divpi asunk sokta. Hi pidda ‘dengue’-chea zontu udexim zata, ani zollario to zontu ximpddavpachem kam’

kortat. Dekun, zollariamni apnnak ghans marcho nhoy mhonn, apnnachi kudd surokxit aschi mhonn zotnay gheunk zay.

Zoddkar! Julian Moddganv bazarak geloli. Thoim tika, tichea vangdda iskolant xikpi asloli Olinda mell’lli. Dogaimni ailio-poilio khobro uloytanam, Olindan Julianak vicharlem: Olinda: Tuka bhurgim kitlim? Julian: Choug put. Olinda: Choug put? Borem asa tor. Julian: Kiteak borem asa mhonntai? Olinda: Choug put mhonnche, avoybapayche ani ghorabeache okhondd khambe zale. Mhaka ek sang, tuje put azunui xiktat vo nokri kortat? Julian: Nam, nam. Xikun zalem tanchem, Mhojea vhoddlea putan ‘Economics-ant M.A.-chi ddigri zoddlia. Olinda: Ani dusro put? Julian: Dusro put Inznerponn xikla. Olinda: Va! Tisro put kitem xikla? Julian: Tannem ‘Master in Business Administration’-achem (MBA) xikop kelam. Olinda: Tumchea ghorant xiklole tor soglle. Kitem-i zaum, putank bore xikoyleat tumi. Valor tumkam. Ani chovto put kitem korta? Julian: To chorta! Olinda: Kitem? Te teg-ui itle bore xikleat ani ho put chor? Ghorachem nanv pirddear zatolem. Taka ghorantlo bhair ghalunk zay tumi. Julian: Ghorantlo bhair koxim ghaltolim? Ghorant to ekloch zoddta amchea! Urlole soglle bekar asat! ‘Cholera:’ Hi pidda udka udexim zata. Hi pidda zatoch mon’xak bhailean sutt’tta, ani tachie kuddintlem udok sukta. Dekun pavsachea disamni, hi pidda zaynam zaunk, udok gorom’ korun piyetat titlem borem. Barik zor (Typhoid):Nitollsann naslolem jevonn ani udok khatat-piyetat tacho porinnam’ barik zor. Pavsachea disamni bhonvtonnim nitollsann samballop, ani nitoll udkacho vapor korop borem. Hepatitis A: ‘Hepatitis A’ pidda nitollsann naslolim khannam ani nitoll naslolem udok piyelear zata, ani hi pidda choddxi mon’xachea gonddak mar bosoyta. Zor yevop, onkare yevop hio ‘Hepatitis A’ piddechio thoddio khunnam. Nitollsann samballun hi pidda pois korunk zata.

12

SON’VAR, JUN 19, 2021

Bharot anik kitlim vorsam Sunil Chhetricher adarun ravtolo?

B

harotachea futtbol pongddant 36 vorsanchie pirayecho Sunil Chhetri naslo zalear, Bangladexa add zalolea khellant Bharotak mati khaunchi poddtoli asli! Sarkem mu? Bharotachea futtbol mollar, Sunil Chhetrin heram poros chodd gol marun rikordd ghoddoyla, hi soglleankuch khobor asa. Bharotochea raxttrik futtbol pongddant Chhetri az meren 116 futtbol khell khell’lla, ani 74 gol marleat. Taka lagun to Bharotacho mohotvacho khellgoddo, ani gol marpi mukheli tharla. Ontor’raxttrik mollar zalolea khellant choddant chodd gol marpi Cristiano Ronaldo uprant, Chhetrichem nanv yeta. Punn huskeachi khobor hi - Bharotacho ‘Captain Fantastic’ pirayen vaddot asa, torui tachea panvddeacho dusro khellgoddo toyar zalolo polleunk mellonam. Hie poristhitik don toramni polleunk zata. Ek, pirayechea hea panvddear porian to khellunk sokta tachi hi govay. Hantuntlean tacho dorjedar khell ugto zata. Punn dusrie vatten, Bharotachea futtbol pongddant tachea vangdda khellpi, tachie tankicho dusro khellgoddo nam, hem-ui nodrek yeta. Bharota kodde dusre upay nant Bharotachea futtbol golachie vollerik pollelear, Bharotachea futtbol pongddant, Sunil Chhetrichea zagear anik konn nam hem disun yeta. Stephen Constantine Febrer 2015 vorsa, dusrie pavtt Bharotacho mukhel coach zalo. Tednam thaun Bharotacho pongodd fokot Chhetricher adarun aslolo dista. To hea kallant 41 khell khell’llo, ani 30 gol marle. Bharotachea pongddak dhorun uloytolo zalear, hea pongddan hea kallant 56 khellamni 82 gol marle. Tantuntle 30 gol Chhetriche. Hie poristhitik dusrie nodren polletolo zalear, desa khatir Jeje Lalpekhluan 2015 thaun 34 khellamni 14 gol marle. Mhonntoch, desa khatir panch pavttim odik gol marpi to ekloch khellgoddo. Punn 2019 thaun to desachea futtbol pongddant nam. Tea bhair, hea kallant Bharotacho futtbol pongodd 56 khell khell’lla tantum 25 pavttim jikhla. Tantuntlea fokot 11 khellamni Chhetrin gol marunk nam. Tantuntlea panch khellamni, Chhetrin ekleanuch gol marle. To zokhmi aslo

dekun, taka urlole 14 khell khellunk mellunk nant. Hea kallant, Bharotacho pongodd 56 khellantle 20 khell sanddlo. Tea 20 khellantlea fokot panch khellamni Bharota kodde gol marpi konn tori aslo. Bharotacho futtbol pongodd harlo tednam, ani Bharot anik gol marunk vatt polletalo tednam fokot Chhetrin gol marlo. Hea soglleacher niyall kelear, kherit bhaxen Igor Stimac coach-a khal Chhetrik futtbol khella mollar favo titlo tenko mellunk nam mhonn ugtem zata. Futtbol pongddant gol marpi unnem Bharotachea futttbol pongddant gol marpi unnem asat hem sot. Tea sota pattlem karonn oxem – Bharotachea khellachea poilea XI zonnank porot-portot kaddun uddovp ani khellgodde bodlop. Pattlea panch vorsamni Chhetri bhair gol marpi anik konuch nam. Pongddant konn khellgoddo khoim khelltolo ani to moidanar kosli bhumika kortolo, ti konnakuch khobor asonam. Chhetrik legit nokllo. Hea kallant, Chhetri ekloch ‘center-forward,’ davie vatten khellpi vo dusro ‘striker’ zaun khell’lla. Toxench, yer-ui khellgodde veg-vegllea zageancher khell’lleat. Taka lagun konn khellgoddo khoim khellunk upkarta te vixim azunui spoxtt zunk nam. Jejek ani Chhetrik soddlo zalear, Balewant Singh, Jackichand Singh, Robin Singh, Lallianzuala Chhangte ani Udanta Singhan pattlea panch vorsamni moidanar veg-vegllea zageancher veg-vegllio bhumika keliat, punn tantum te vhoddlexe zoitivont zaunk nant. ‘Central midfielder’ khellpi Anirudh Thapak porian thoddea khellamni vaprunk naka tea zageacher vaprun chuk kelia. Oxem kiteak zata? Indian Super League-nt (ISL) khellpi klubamni, mukhel zageancher chodd korun pordesantle khellgodde astat. ISL-achea pattlea 6 kallant Chettrik soddlo zalear, bhou thoddea khellgoddiamni eka kallant pancham poros odik gol marleat. Jejen don pavttim marleat. Jackichand, CK Vineeth, Arata Izumi, Chhangte, Udanta ani Bipin Singhan ISL-achea eka kallant panch vo odik gol marleat. ISL-ant bhag ghevpi klubanchea ‘centre-forward’ ani ‘centre-back’ zageancher pordexi khellgoddeank khellunk ube kortat. Dekun hea zageam khatir, Bharoti khellgodde toyar zaynant. Hacho orth, Bharotachea khellgoddeam kodde ti tank nam oso nhoy, punn hanga Bharoti khellgoddeancher visvas naslolo disun yeta. Sunil Chhetri uprant, Bidvashagar Singh ani Manvir Singh fuddarak atakacho boro khell kortole koxe distat, punn tancho to dorzo dakounk tankam chodd soeg dipachi goroz asa. Xevttim… Hea voilea karonnank lagun, futtbolachea moidanar Bharotachea pongddant Chhetrik tachea sangatiam koddchean favo to tenko mellonam. Punn Chhetri sarke Bharotant dusre khellgodde toyar zaynant haka, Bharoti klubanche karbhari ani futtbol mollaveli tanchi chal-rit zababdar asa. Hantum bodol korunk zata, ani korunk zay. Bharota kodde itlo kall porian Chhetri sarko khellgoddo asop hem desachem noxib. Punn fuddli nodor ballgun, tachea zagear dusreak toyar korunk Bharotak noxib asa?